Do galérie Radosť zo snehu boli pridané fotografie.
Radosť zo snehu
Už sme takmer zabudli ako vo Vyhniach vyzerá taká pravá zima so snehom, ľadom a bez dažďových prehánok. Začiatok tohtoročného januára nám však v plnej sile predviedol čo dokáže Perinbaba. Po vianočných prázdninách čakala deti poriadna nádielka snehu a kto si stihol urobiť hneď v prvý deň sneženia snehuliaka spravil dobre, pretože neskôr to už nebolo možné. Teploty poriadne nízko pod nulou spôsobili, že sa sneh zmenil na ľahučké páperie, ktoré sa v rukách rozsýpalo ako prach. Na guľovačku a stavanie snehuliakov sme teda mohli zabudnúť. O to lepšie sa v snehu váľalo a šantilo. Hneď po výdatnom obede deti zo školského klubu ostávali vonku a mráz, nemráz vyvádzali v snehu do sýtosti. Denné slnečné lúče a prinesené snežné klzáky, boby a sane vytvorili za školou síce plytkú, ale s výdatnou pomocou nočných mrazov dostatočne rýchlu dráhu, na ktorej tí šikovnejší dokázali letieť ako blesk. Až na pár kotrmelcov a podrazených nôh sa nikomu nič vážne nestalo, takže dráha prešla aj testom bezpečnosti. Tieto mrazivé dni potvrdili aj to, že deti majú úžasnú fantáziu a tvorivosť. To na čo sa väčšina ľudí hnevala, zľadovatené a zapadané chodníky a ich komplikované a prácne čistenie si deti pochvaľovali. Poodsekávané ľadové a snehové kocky a kvádre z chodníkov sa totiž ukázali ako výborný stavebný materiál na stavbu opevnení. V okolí školy tak po poobediach vznikala jedna ľadovosnežná pevnosť za druhou. Našťastie sa obyvatelia opevnení vždy dokázali dohodnúť tak, že sa hry obišli bez väčších mocenských bojov. Prívetivé aj keď poriadne studené počasie trvalo viac ako tri týždne , takže otepľovačky, rukavice a náhradné oblečenie sa stali povinnou dennou výbavou každého družinára. Po návrate z vonku to chvíľu vyzeralo tak, že bude musieť škola dokúpiť nejaké radiátory, lebo všetky dostupné boli denne založené sušiacimi sa vecami detí z klubu. Našťastie sa všetko zvládlo a deti si túto zimu budú určite dlho pamätať, veď ktovie kedy zas bude vo Vyhniach tak dlho sa držiaci sneh. Monika Gluzeková
