Do galérie Habakuky boli pridané fotografie.
Kuky, kuky, Habakuky
Do školy sme prišli včas. To sa zvykne stať, keď na výlet nás idú brať. Základná podmienka k úspešnému dňu splnená. Od rána sme boli plní optimizmu. Hoci bolo vonku desať stupňov a my podaktorí v kraťasoch, predsa sme tomu dali šancu (ale iba do autobusu, potom sme dali šancu teplejším odevom J). Cesta bola dlhááá, ešteže čipsov bolo dosť... J. Autobus napchatý zábavou, normálne sme sa museli tlačiť. Slúchadlá, mobily... dokonca niektorí aj pracovný zošit s úlohami na precvičovanie učiva – tomu sa hovorí oddych od školy J. Po pristátí v centre Habakukov každý sa vyjadril, že by aj nejaký záchod „kukou“ J. A veruže sa aj stalo. Hneď pri vstupnej bráne si nás označili srdiečkom. Naša pani učiteľka nás „srdiečka“ volá už dávno. Niečo na tom asi bude J. Privítal nás Martinko Klingáčik s dvomi ďalšími rozprávkovými bytosťami. Predstavili nám život v Habakukoch a pravidlá, ktorými sa máme riadiť. Takéto pravidlá my dodržiavať vieme. To len tie školské sú nejaké divné...Na tie si nie a nie zvyknúť. Deň bol skvelý. Divadelné predstavenia sa striedali s nákupom suvenírov, strácaním peňaženiek, nájdením peňaženiek, strácaním peňaženiek... J Na vlastných dosť veľa očí sme videli výrobu zvoncov, ozajstného klinca zo železa, vyskúšali sme zabiť draka a nepretržite pózovali keď sme zbadali p.učiteľku Grajciarovú s fotoaparátom. V „NEGRAMBĽOŠI“, čo bol jeden z kreatívnych habakukovských domčekov, uznali, že iba niektorí z nás sú grambľaví a zvyšok celkom ujde. Vraj z nás niečo bude. Chce to ešte trošku vycibriť a dozdobiť a bude to. Zobrali sme to doslovne a vyzdobili sme, keď už nie seba, aspoň niekoľko medovníkov. Po poriadnej práci sme si dali hranolky s kečupom a potom...hranolky s kečupom J. Až bezpečne najedení sme sa priblížili k zvieratkám, ktoré obyvatelia Habakukov chovajú. Aby sa náhodou nejaké nestratilo. Kontakty sme udržiavali aj s deťmi z ostatných škôl, ale „hviezdili“ sme my. Reflexné vesty, ktoré sme mali na sebe, sa o to postarali aj bez nášho vážnejšieho pričinenia. Treba si to vedieť zariadiť J. Bolo treba minúť posledné peniaze, tak sme sa cestou späť zastavili v Tescu v Banskej Bystrici. Okrem nás si to určite budú pamätať aj ľudia, ktorí mali to šťastie, že tam práve vtedy boli tiež. Spokojní, v plnej zostave a bez úrazu sme opäť medzi vami. Zuzana Lukyová
