Do galérie Mikuláš, čo mi dáš? boli pridané fotografie.
Neobišiel nás ani tento rok. Starý pán, ktorý vie vyčariť úsmev na detských tvárach na počkanie. Mikuláš to s deťmi vie. V piatok 7. decembra, boli v škole konečne šťastní nie iba učitelia, ale aj žiaci. Tešili sa na príchod Mikuláša, na ktorý sa „svedomito“ pripravovali. Na poslednú chvíľu sa snažili dobehnúť všetko, čo za celý rok zameškali. Bola to fuška. Keďže dobrých skutkov sa už veľa urobiť nedalo, vsadili na to, že pripravia program, ktorým Mikuláša trošku obmäkčia. Veď je to dobrák... Mikuláš prišiel v sprievode dvoch krásnych anjelov, sadol si ku krbu, aby sa zohrial a vystúpenie sa mohlo začať. Deti dali zo seba maximum – tancovali, spievali, scénkovali. Na chvíľu sa mi zdalo, že sa tiež stali takými malými Mikulášmi, lebo rozdávali úsmev, radosť, smiech. Mikuláš, ako sám povedal, bol očarený. Preto neváhal deti obdarovať krásnymi balíčkami. Decká si mohli vydýchnuť – dosiahli, čo chceli. Po namáhavom výkone sa občerstvili v bufete, ktorý pre nich rodičia pripravili. A opäť sa mohli obliecť do svojho „starého ja“ a poriadne sa vyblázniť pri tanci. Veď dobré decibely nikdy nie sú zlé. Čo dodať? Nečakajme celý rok na to, kým opäť stretneme Mikuláša. Rozdávajme lásku, radosť, úsmev nie na dátum, ale celoročne. Naučme sa dávať, ale aj prijímať. A verím, že Mikuláš nás za to odmení. Zuzana Lukyová
