Prišiel ten čas, kedy voľný autobus zoženiete už len veľmi ťažko. Ešteže nám ho pani učiteľka Janka objednala nejaký ten čas dopredu. A preto sme mohli veselo vyraziť a užiť si náš spoločný prvostupniarsky výletový čas. Cesta dlhá... Hlasivky? Našťastie dobré. Odspievané boli hity všetkých čias. Náš malý pes Boby, Mik, Mik, Mikuláš, Sokoly... Čo vám budem rozprávať (teda písať). Potom nabehla aktualizácia a my sme usúdili, že by bolo dobré aklimatizovať sa a tak sme sa naučili starú dobrú – Na Orave dobre. A veru, dobre nám bolo. V múzeu Oravskej dediny sme sa stretli s drotárom, hrnčiarom, pernikárom, sklárom... Sedeli sme v laviciach starej školy a veru ani trstenica v nej nechýbala. Viem, že by som nemala. Ale navštívili sme aj krčmu u mlynárky, kde nám milá pani porozprávala o tom, že dostať sa k múke v minulosti, to si vyžadovalo veľa tvrdej práce a potu. Predstavte si. Ani tá oravská dedina už nie je, čo bývala. Našli sme tam zmrzlinu, langoše, kávu, lízatká, nanuky... Aspoň sme splnili povinnosť a minuli peniažky, ktoré sa ocitli v našich peňaženkách. Napriek kolónam na cestách sa nám podarilo stihnúť výletnú loď a spoločne sa preplaviť na Slanický ostrov. Našťastie, koľko nás na loď nastúpilo, toľko aj vystúpilo. Ako dozor konajúci kolektív sme usúdili, že deťúrence to úplne zmohlo a že to sa iba tvária, že baterky ešte fungujú... Ale ako vždy, naše deti nesklamali a cestou späť to v autobuse opäť žilo. Celodenný výlet sa podaril, počasie prialo, veselo bolo a všetci sme v zdraví prežili. Zuzana Lukyová