Šibi-ryby, mastné ryby, kus koláča od korbáča a vajíčka do košíčka.
Až mi nedáš dve vajíčka, daj mi aspoň makovníčka.
Ešte k tomu groš, aby bolo dosť!
Vajíčko bolo považované nielen za symbol nového života, ale aj symbol hojnosti. Už na Jozefa, keď gazdovia orali, pokladali na prvú brázdu vajíčko - to aby bola dobrá úroda a bolo jej veľa.
Sviatky jari sú úzko spojené s kresťanstvom, avšak niektoré zvyky majú počiatok ešte v dobách Slovanov.
Jedným je aj vynášanie Moreny, v našich končinách Kaniže, kedy s ňou dievky prechádzali celou dedinou, lúčiac sa so zimou a vítajúc nové, teplé obdobie.
Druhý takýto sviatok bolo ,,letečko,,. Týždeň po vynesení Kaniže, slobodné dievčatá ozdobili konár stuhami, pričom spievali a zastavovali sa pri každom dome s tým, že prinášajú leto. Áno leto, rozlišovali sa len dve ročné obdobia.
Tretí pôvodný zvyk, a to sa už prenesieme do Veľkonočného pondelka, bolo symbolické prenesenie sily mládenca cez prútik na dievča. V niektorých oblastiach silu a zdravie predstavovala voda. Až neskôr dievčatá chlapcom podarúvali vajíčka. Farbené, maľované, dokonca aj napísané - takzvané písanky. Taķé však patrili len jedinému, tomu srdcu blízkemu.
S pani vychovávateľkou Gluzekovou sme sa rozhodli, že si skúsime aj s našimi žiakmi vyzdobiť vajíčka prírodnými technikami. Na farbenie sme použili kurkumu, červenú kapustu, cibuľové šupky a cviklu. Ako vzor nám poslúžili rastliny. Chlapci uplietli korbáče a dievčatá vytvorili venčeky, ktoré určite dotvárajú u nich doma veľkonočnú atmosféru. Prinášame vám z nášho tvorenia zopár fotiek a prajeme veľa pohody.
S. Matušková