Tretia júnová nedeľa sa pomaly, ale iste, začína udomácňovať v našich mysliach ako sviatok venovaný všetkým otcom.Hoci je Deň otcov stále trochu menej ospevovaným sviatkom, čoraz viac sa dostáva tento deň do povedomia. Obzvlášť v dobe, kedy viac ako inokedy, rezonuje v spoločnosti otázka tradičnej rodiny a rodinných hodnôt. Úloha otca je totiž v rodine nezastupiteľná...
Otec ako symbol pevnosti a istoty, ktorý na svoje chlapské ramená ukladá všetky problémy a ťažkosti. Otec, ktorý dokáže poradiť a usmerniť. Šťastná rodina vidí v otcovi osobnosť, ktorá nesie zodpovednosť a reprezentuje rodinu pred spoločnosťou a svetom.
Šťastné sú tie krajiny, ktoré majú čo najviac takých otcov, ktorí majú silu a odhodlanie budovať šťastné a harmonické rodiny a ktorí sú pre naše deti skutočným vzorom. Veď len tam, kde žijú členovia rodín vo vzájomnej harmónii so sebou i so svetom, je šťastná celá krajina.
A tak sa práve na Deň otcov motivujme naše deti, aby poďakovali otcom za všetky opravené spotrebiče, vymenené poistky, za vozenie autom, za bláznenie sa s nimi, za pomoc pri domácich úlohách, za pusu na čielko pred spaním, za to, že ich učia rôzne zaujímavé veci, za nekonečnú trpezlivosť pri odpovedaní na zvedavé otázky. Ale hlavne by mali otcom poďakovať za lásku, starostlivosť, trpezlivosť, humor, oporu a mužský pohľad na veci.
O to viac, ak je muž skutočne dobrým a správnym otcom pre svoje deti. Ak nezvyknete Deň otcov nijako zvlášť oslavovať, môžete mu s deťmi darovať aspoň milú básničku. Pekných slov a vyznaní nie je nikdy dosť a otcovia ich zvyčajne nedostávajú v takej miere ako mamičky.
Otec
Otec – hlava rodiny,
je tu so mnou od prvej hodiny.
Zážitky s ním pestré sú,
humor, lásku unesú.
Otec, ten je veľmi dobrý,
nepremôžu ho ani obri.
Do školy nás ráno budí
a rešpekt v nás rýchlo vzbudí.
Jeho ruky ako skala,
o chlebík sa nám vždy postará.
Šikovný je, pravda svätá,
s lotormi hneď pozametá.
Malý chlapec sa v ňom skrýva,
šibalstvo s ním vždy ožíva.
Keď on motor zočí,
srdce mu hneď poskočí.
Pocity sú skľučujúce,
keď naša slza obmäkčí mu srdce.
Je to pravda odveká –
Otec – vzor dcérky a synčeka.
Najväčší hrdina
Ocko, možno o tom nevieš,
si môj veľký hrdina.
Aj keď občas prísne pozrieš,
vždy na teba spolieham.
V živote sa nestratím,
lebo teba, ocko, mám.
A hoci občas pochybím
viem, že nikdy nie som sám.
Žiaci ZŠ Vyhne
„Nedeľná modlitba za otcove ruky“
Otcove ruky na večernom stole.
Také sú veľké ako taniere.
O chvíľu pôjde preč –
kúpiť chlieb za mozole.
Iba čo doje zvyšky večere.
Keď mi tie ruky na sobotu vráti,
budeme znova sedieť za stolom.
A moja dlaň sa v jeho stratí,
akoby jej tam ani nebolo.
A ja viem veru, čo sa možno stane,
že vyhŕkne mi slza na líčko.
Moja dlaň bude v hniezde jeho dlane
ako ružové vtáčie vajíčko.
Možno aj usnem s hlávkou na tej ruke.
A bude sa mi, Bože, sladko spať.
Akoby som spal na nebeskej lúke.
A ničoho sa nebudem už báť. (Milan Rúfus)
