Kde bolo, tam bolo, na vlakovej stanici v Bzenici, kde sa perón pod detskými váhami prehýbal a zábradlie sa krivilo, zišla sa raz druhá Á, že pôjde svet skúsiť. Deti sú to ver odvážne! A dospelí? Ešte odvážnejší! Vlak dofrčal len s päťminútovým meškaním. Bolo to také bombastické, že už tu by sa mohla rozprávka skončiť. Ale... Vandrovníci sa tak rýchlo nalodili do dvojvagónového motoráčika, že rozprávka skončiť nestihla. Pani sprievodkyňa pochopila, že ide o veľmi výnimočný jav. V stanici Bzenica totiž ešte nikdy nepredala pätnásť cestovných lístkov naraz. Preto tejto milej skupinke venovala jeden pekný úsmev a až do stanice Zvolen sa radšej neukázala.
V klasických rozprávkach bojujú hrdinovia s drakmi a ježibabami. No v našej rozprávke sa hlavným nepriateľom stala neudržateľná potreba ísť na WC, ktorá spôsobila menšiu paniku. Ale, ako to už v rozprávkach býva, všetko zlé sa na dobré obrátilo. A tak všetky nohavice (a aj oči) zostali suché.
Útrapy pokračovali na námestí. Druháci pochopili, kde je ukrytý poklad. FONTÁNA! Našli v nej celých 27 centov!!! Na počudovanie - nechali ich dievčatku, ktoré smutne chodilo po fontáne a bolo v nej skôr, ako na miesto činu prišli oni sami. Toľká čestnosť!
Keďže prišli aj o posledné peniaze, vstupenky na divadelné predstavenie zaplatili kultúrnymi poukazmi. To sa v novodobých rozprávkach stáva. Posadali si do pohodlných sedačiek a... Mali za úlohu zistiť, prečo skočpružina vyskočila z hodín, kto je Artur Buchta, kde zmizla pizza a psie ucho a čo dokáže gumovací pavúk. Že neviete, o čom je reč? To vedia iba tí, ktorí boli súčasťou tejto rozprávky. Ak by vás to však zaujímalo, v Divadle Jozefa Gregora Tajovského vás do týchto tajov určite radi zasvätia. Ale my sa ešte rýchlo vráťme k našim druhákom. Unavení z toľkého pátrania sa spoľahli na svoj čuch a dobre urobili. Hoci oči už skoro nevideli, nos rozpoznal vôňu pizze na široko-ďaleko. Brucho nemalo nič proti, preto strávili pekné chvíle a aj pizzu priamo vo zvolenskej Európe. Cestou domov stretli detské ihrisko, mestských policajtov a vo vlaku veselú skupinku bežcov. Pravdepodobne utekali z nejakej rozprávky. Boli medzi nimi Dlhý, Široký aj Bystrozraký. Zaspievali si spolu piesne tak hlasno, až vlak nadhadzovalo. Na konečnú pricestovali už potme. Ráno sa prebudili a nevedeli, či sa im to všetko len nesnívalo. No keď ich začala mama ťahať z postele, pochopili... Ale to už je iná rozprávka. :)
Zuzana Lukyová