V piatok 9. júna 35 žiakov piateho až ôsmeho ročníka absolvovalo školský výlet do Martina.
Počasie nám prvé hodiny vôbec neprialo, do autobusu sme nastupovali v daždi. Ako prvý v poradí sme navštívili skanzen v Jahodníckych hájoch. Určite by sme si ho užili oveľa lepšie bez dáždnikov nad našimi hlavami. V skanzene sme nazreli do triedy, v ktorej sa žiaci učili v rokoch 1870 až 1938. Tiež v nej boli školské lavice a tabuľa, v zime však každý žiak musel do školy doniesť jedno polienko dreva, aby im nebola zima. V takej škole by sme sa dnes učiť nechceli. Nazreli sme aj do domu, v ktorom bývalo až 15 členov rodiny, do kostola, ktorý bol postavený z dreva, aj do vozovne, ktorá slúžila na opravu kočov a vozov pri ich diaľkových trasách. Keď sme odchádzali zo skanzenu, dáždniky sme mohli odložiť a v ten deň sme ich už viac nepotrebovali.
Autobus nás odviezol do Martina, kde sme pokračovali v našom pestrom programe. Najprv sme navštívili Prírodovedné múzeum Andreja Kmeťa. Bola v ňom veľmi pekná a zaujímavá interaktívna výstava Príroda Turca. Zároveň v múzeu vystavoval zberateľ hračiek z kindervajíčok svoju súkromnú zbierku, ktorá našich žiakov veľmi zaujala a s veľkou radosťou jej venovali svoju pozornosť.
Po odchode z múzea sme sa prešli po pešej zóne, zastavili sme sa pri prvej aj druhej budove Matice slovenskej, odfotili sme sa na Memorandovom námestí, ktoré je venované pamiatke na podpísanie Memoranda slovenského národa v roku 1861, chvíľu sme zotrvali pri jednom z troch gymnázií, v ktorom sa mohlo v 60tych rokoch 19. storočia vyučovať v slovenskom jazyku a po tejto prehliadke sme si vychutnali dobroty, ktoré ponúkali stánky na pešej zóne a k tomu aj dobrú zmrzlinu. Pomaly sme sa presunuli k nášmu autobusu a skôr, než sme do neho nastúpili, sme sa ešte zastavili na Národnom cintoríne pri hrobe rodáka zo Bzenice, Andreja Kmeťa.
Nuž a potom začala tá pravá zábava - trampolíny, preliezky, loptičkové delá, lezecká stena, malé motorky, stolný futbal, ... takmer dve hodiny detskej radosti. Správne unavení sme opäť nastúpili do autobusu, tentokrát nás vyložil pred obchodným centrom Tulip. Po hodine nakupovania sme v plnom počte posledný krát nastúpili do nášho autobusu, ktorý nás bezpečne odviezol až domov. Žiaci mali celý víkend na spracovanie všetkých zážitkov a od pondelka sa opäť naplno venovali svojim žiackym povinnostiam.
Ďakujem všetkým mojim kolegyniam, že prispeli k bezpečnému priebehu celého nášho výletu plného zážitkov.
M.Chajmovská