V stredu, 20. 6 sme tam nesmeli chýbať. KTO? No predsa my, žiaci prvého stupňa, učiteľky, ale aj smiech, plač, prekáračky, zabúdačky, čačky, hračky. A KDE? No predsa na Zámku v Bojniciach. Vajce potrebovalo pomôcť pri organizovaní vandrovky, tak sme sa podujali a trošku sme mu „helfli“. Našu pomoc si vajce veľmi vážilo a aj so svojimi kamarátmi hneď odhalilo naše silné stánky a poslalo nás rovno do ZOO. Nechali sme sa inšpirovať, aj keď pravdu povediac, mali sme to v pláne. Videli sme veľa krásnych zvierat. Niektoré sa na nás záhadne podobali... Či my na ne??? Bola zábava – kinedryl, sáčky, nespočetne veľa stupňov. Ale nevzdali sme to. Trošku sme sa osviežili pri vodných atrakciách a brušká povzbudili rôznymi dobrotami, ktoré na nás zo stánkov priam kričali. Euríčka sme nahádzali aj do autíčok a vďaka nim sme potom počúvali báječné zvuky nárazov o mantinel alebo navzájom o seba. Krása! Poslednú energiu sme minuli v zrkadlovom bludisku, kde neraz bolo počuť tupé údery a každý sa tváril, že nevie, odkiaľ prichádzajú. Vysilení, ale šťastní, sme sa ešte zastavili dotankovať zásoby pitnej vody a úspešne sme dorazili domov. A večer? No niektorí z nás už veselo hrali futbal. Také sú naše deti. Zuzana Lukyová